Filozof, vedec, psychológ, politický aktivista, bojovník proti svetovému násiliu – Noam Avram Chomsky – zostavil zoznam 10 metód manipulácie ľudského vedomia, ktoré používajú politici, úrady a médiá celého sveta, v ktorých odhaľuje skutočné mechanizmy formovania „všeobecného verejného súhlasu“, medzi obyvateľstvom.
Čo nám teda Noam Chomský odovzdáva?
10 metód manipulácie ľudského vedomia
1. Odvedenie pozornosti
Hlavným prvkom manipulácie spoločnosti je odvedenie pozornosti ľudí od dôležitých problémov a rozhodnutí politických a ekonomických vládnucich kruhov neustálym nasycovaním informačného priestoru bezvýznamnými správami.
Metóda odvedenia je veľmi dôležitá preto, aby sa zabránilo tomu, aby občania získali dôležité vedomosti v oblasti moderných filozofických trendov, pokročilej vedy, ekonómie, psychológie, neurobiológie a kybernetiky. Namiesto toho je informačný priestor naplnený správami o športe, šoubiznise, mystike a ďalších informačných zložkách založených na pozostatkoch ľudských inštinktov od erotiky po tvrdú pornografiu a od každodenných bytových príbehov až po pochybné spôsoby, ako rýchlo a ľahko zarobiť peniaze.
2. Problém – reakcia – riešenie
Vytvorí sa problém, druh „situácie“, ktorý má vyvolať určitú reakciu medzi obyvateľstvom s tým, aby si ono samé vyžiadalo prijatie opatrení, ktoré sú potrebné pre vládnuce kruhy.
Napríklad, uvoľniť špirálu násilia v mestách alebo organizovať krvavé teroristické činy, aby občania požadovali prijatie zákonov na posilnenie bezpečnostných opatrení a presadzovanie politiky, ktorá porušuje občianske slobody. Alebo spôsobiť nejakú ekonomickú, teroristickú alebo technogénnu krízu, aby prinútili ľudí prijať v ich mysliach opatrenia na odstránenie dôsledkov, ako „nevyhnutné zlo“, hoci tieto porušujú ich sociálne práva. Je potrebné ale pochopiť, že krízy sa samé nerodia.
3. Postupnosť
Na dosiahnutie prijatia nepopulárneho opatrenia stačí zavádzať ho postupne – deň za dňom, rok za rokom. Týmto spôsobom sa v 80. a 90. rokoch minulého storočia na celom svete naviazali zásadne nové sociálno-ekonomické podmienky (neoliberalizmus). Minimalizácia funkcií štátu, privatizácia, neistota, nestabilita, masová nezamestnanosť, plat, ktorý už neposkytuje slušný život. Keby sa to všetko stalo súčasne, určite by to viedlo k revolúcii.
4. Odklad výkonu
Ďalším spôsobom, ako presadiť nepopulárne rozhodnutie, je predstaviť ho ako „bolestivé a nevyhnutné“ a v tejto chvíli získať súhlas občanov na jeho zavedenie v budúcnosti. Je oveľa ľahšie prijať akúkoľvek obeť v budúcnosti ako v súčasnosti. Po prvé, pretože sa to nestane okamžite. Po druhé, pretože väčšina ľudí má vždy tendenciu k naivným nádejam, že „zajtra sa všetko zmení k lepšiemu“ a nakoniec sa podarí vyhnúť obetiam, ktoré sa od nich požadujú. To dáva občanom viac času zvyknúť si na myšlienku zmeny a pokorne ich prijať, keď príde čas.
5. Infantilizácia ľudí
Väčšina propagandistických prejavov zameraných na širokú verejnosť používa také argumenty, postavy, slová a intonáciu, akoby sme hovorili o deťoch školského veku s oneskorením vývoja alebo o duševne postihnutých jedincoch. Čím silnejšie sa niekto pokúša zavádzať poslucháča, tým viac sa snaží používať infantilné obraty. Prečo?
Ak niekto osloví osobu, ako by mala 12 rokov, potom z dôvodu ovplyvniteľnosti, v odpovedi alebo reakcii tejto osoby, nebude existovať žiadne kritické hodnotenie, čo je typické pre deti.
6. Dôraz na emócie
Vplyv na emócie je klasická technika neurolingvistického programovania zameraná na blokovanie schopnosti ľudí racionálne analyzovať a napokon aj na schopnosť kriticky interpretovať, čo sa deje. Na druhej strane vám použitie emocionálneho faktora umožňuje otvoriť dvere do podvedomia, aby ste tam mohli vštepiť myšlienky, túžby, obavy, nátlaky alebo trvalo udržateľné vzorce správania. Zaklínadlá o krutom terorizme, o tom, aká nespravodlivá je vláda, ako trpia hladní a ponížení, zanechávajú za kulisami skutočné príčiny toho, čo sa deje. Emócie sú nepriateľom logiky.
7. Debilizácia obyvateľstva
Dôležitou stratégiou je zabezpečiť, aby ľudia neboli schopní porozumieť technikám a metódam používaným na ich riadenie a manipuláciu a podriadiť ich svojej vôli.
Kvalita vzdelávania poskytovaného nižším sociálnym triedam by mala byť priemerná, aby nevedomosť, ktorá oddeľuje nižšie sociálne triedy od vyšších, zostala na úrovni, ktorú nižšie triedy nemôžu prekonať.
8. Propagácia módy na priemernosť
Vládna moc sa snaží implementovať myšlienku, že je módne byť hlúpy, vulgárny a nevychovaný. Táto metóda je nerozlučná s predchádzajúcimi, pretože všetko, čo je v súčasnom svete priemerné, sa objavuje v obrovskej miere v akejkoľvek sociálnej oblasti – od náboženstva a vedy po umenie a politiku.
Škandály, žlté noviny, čarodejníctvo a mágia, pochybný humor a populistické akcie – to všetko je užitočné na dosiahnutie jedného cieľa: zabrániť ľuďom v tom, aby mali príležitosť rozšíriť svoje vedomie do obrovských rozmerov skutočného sveta.
9. Pestovanie pocitu viny
Ďalšou úlohou je prinútiť človeka, aby veril, že iba on je vinný za svoje vlastné nešťastia, ktoré sa dejú pre nedostatok jeho rozumových možností, schopností alebo úsilia.
Výsledkom toho je, že človek sa namiesto toho, aby sa vzpieral proti ekonomickému systému, začína sa zaoberať sebazničením a obviňovať sa zo všetkého, čo nakoniec spôsobuje depresívny stav, ktorý vedie okrem iného k nečinnosti.
10. Vynikajúca znalosť ľudskej povahy
Pokroky vo vývoji vedy za posledných 50 rokov viedli k vzniku rastúcej priepasti medzi znalosťami bežných ľudí a informáciami, ktoré vlastnia a využívajú vládnuce triedy.
Vďaka biológii, neurobiológii a aplikovanej psychológii má systém k dispozícii pokročilé vedomosti o človeku v oblasti fyziológie a psychiky. Systém sa dokázal dozvedieť viac o bežnom človeku, ako on sám o sebe vie. To znamená, že vo väčšine prípadov má systém väčšiu silu a väčšiu kontrolu nad ľuďmi ako oni sami.
