Dobro.

Zamyslel som sa, keď som si prečítal krátku, nenápadnú informáciu o jednom africkom kmeni. Uvedomil som si nás… Slovákov. Ako to je u nás… a prečo ? Nevravím, že by sme mali urobiť to isté, čo oni, ale určite by to chcelo zmenu v tomto smere. Aby ste mi rozumeli, čo mám na mysli, budem citovať:

Tento africký kmeň robí úžasnú vec.
Keď niekto spraví niečo škodlivé alebo zlé, vezmú osobu do svojho stredu a obklopí ju celý kmeň. Tam mu počas dvoch dní hovoria každú dobrú vec, ktorú kedy urobil. Spomínajú len dobré veci, smejú sa a tešia sa zo svojho spoločníka. Dávajú mu najavo, koľko radosti a osohu svojmu kmeňu priniesol.
Kmeň je presvedčený, že každý človek prichádza na svet ako dobrý, každý z nás túži po bezpečí, láske, mieri, šťastí. Lenže niekedy v snahe dosiahnuť tieto veci ľudia robia chyby. Komunita považuje zločiny ako volanie o pomoc.
Vtedy sa dajú dokopy a podržia svojho druha, aby ho spojili s jeho skutočnou povahou a pripomenú mu, kým naozaj je, až kým si úplne nespomenie na Pravdu, od ktorej bol dočasne odpojený:
“Ja som dobrý.”

Priznám sa, zasiahlo ma to. Považujeme sa za uvedomelých, zodpovedných, slušných, inteligentných, veríme že sme na vrchole ľudskej evolúcie, lenže naše základné ľudské hodnoty akosi strácame. A neraz nám práve staršie civilizácie ukazujú skutočné hodnoty. Žijú menej technologicky, menej digitálne, ale o to viac ľudsky a šťastne.

Verím, že sme natoľko vedomí, že si určité kvality vieme vziať späť do našich životov. Máme kresťanské a slovanské korene, kde vieme čerpať nekonečné množstvo múdrosti. No mňa posledné roky zaujíma ľudskosť. Vzájomnosť. Priateľstvo. Láska. Nachádzam ju. Je v mnohých ľuďoch v mojom okolí.
Slovensko sa teraz v týchto dňoch nachádza v situácii, keď ľudia strácajú nádej, strácajú ciele, strácajú radosť… zmocňuje sa ich obava a strach, že čo ešte príde… ako to všetko máme zvládnuť… dokedy ešte… ja to všetko chápem. Čo mi je ľúto je to, že v snahe udržať si svoju úlohu, nech už je akákoľvek, mnohí strácajú ľudskosť.

Prajem vám preto všetkým, čo to čítate, aby ste sa zamerali na tie skutočné životné hodnoty. Lebo tie vám nikto nemôže vziať. Tých sa naozaj môžete len vzdať. Nerobte to. Zvládnime tieto časy vo vzájomnej jednote. Zjednotenie je stav, ktorý ponúka zázemie, partnerstvo, bratstvo, priateľstvo, odovzdanosť, ochranu a… a tu je to, čo všetci hľadáme – budúcnosť v podobe mnohých možností ako prežiť.
Sám totiž človek nezvládne takmer nič. A ak je naša spoločnosť popretrhávaná natoľko, že vás nemá kto vziať medzi seba, aby vám povedal, koľko Dobra ste už vykonali, aby vám povedal, že ste hodní spolupatričnosti, priateľstva, lásky a podpory, aby vám pripomenul, že ste dobrí, začnite to robiť vy. Keď uvidíte niekoho, kto vo svojom strachu a zúfalstve prepadol konaniu, ktorým ubližuje, pripomeňte mu, že v tom nie je sám. Sme v tom všetci. Spolu. Každý. Ide len o to, kto čo cíti…

Verte mi, tí čo cítia podporu, sú pokojní. Je tu veľa pokojných ľudí. Všímajte si svoje okolie… nájdete ich. A vy, ktorí pokojní ste, všímajte si svoje okolie… a podporte ďalších. Nech nás je viac.


S úctou Milan