Bol raz jeden otec a ten mal dve dcéry. Keď obe dospeli, rozhodol sa, že im daruje rodinné šperky, ktoré sa v ich rodine dedili z generácie na generáciu. Lenže otec nevedel ako to má urobiť, pretože vlastnil dva náramky, jeden diamantový a jeden strieborný. Obidva boli pre rodinu veľmi hodnotné a vzácne, ale predsa len diamantový mal väčšiu finančnú hodnotu.
Staršia dcéra si u otca vydobila, aby ona dostala ten diamantový a tak mladšej ostal strieborný. Mladšia aj ten strieborný náramok prijala s láskou, lebo vedela, akú veľkú hodnotu má tento šperk pre jej otca.
Ako dcéry žili, staršia sa neustále strachovala o svoj diamantový náramok.
Stále ho schovávala, bála sa aby jej ho niekto neukradol. V tom jej strachu
ho ani nikomu neukázala, ani ho nikdy nenosila. Tento jej neustály strach a nedôverčivý postoj sa preniesol aj do viacerých úrovní jej života a postupom času sa z nej stala vystresovaná neurotická žena.
Mladšia dcéra, ktorá dostala obyčajný, strieborný náramok sa z otcovho daru tešila, rada ho nosila a jedného dňa si všimla, že na spodnej strane náramku sú slová “AJ TO SA ZMENÍ”. Potešila sa a vždy keď jej bolo ťažko, či smutno, spomenula si na slová na svojom náramku a vedela, že AJ TOTO SA ZMENÍ.
Aj keď bola veselá a šťastná, spomenula si na slová na náramku, ktoré jej zase pripomenuli, že nemá k svojmu šťastiu lipnúť, lebo aj ono je pominuteľné. Žila preto vyrovnaný vždy spokojný život, pretože pochopila základný princíp života, že všetko je v procese neustálej premeny, všetko plynie a vyvíja sa v kolobehu nikdy neprestávajúceho procesu premien.
Skutočná hodnota vecí nie je na cenovke,
ktorú jej dávajú ľudia, aby sa obohatili.
Skutočná hodnota vecí je ukrytá v tom,
ako nám pomáhajú v procese zmien pochopiť život.
