Kniha v rukách muža

Hrdina nasledovného príbehu je muž, ktorý mal veľké problémy s pamäťou. Nevedel si zapamätať ani jednu súvislú vetu, pokiaľ bola trochu dlhšia. Jeden známy mu poradil, aby si cvičil pamäť a skôr zo žartu dodal:
„Nauč sa naspamäť nejakú knihu.“
Na otázku, či celú, odpovedal:
„V tvojom prípade stačí jednu stranu.“
A tak sa začal pravidelne každý večer učiť prvú stranu knihy. No ani po týždni si nepamätal tri súvislé vety. Po dvoch mesiacoch bol už však v polovici strany, a na tretí mesiac ju vedel naspamäť, i keď s chybami. Druhú zvládol za dva mesiace a päťdesiatu stranu už za 8 dní. Keď sa naučil poslednú stranu knihy, už sa nemýlil. Smelo zobral ďalšiu knihu a po nej ďalšiu a ďalšiu. Z kníh si začal postupne všímať aj obsah a začal si ich vyberať. Čosi občas aj pochopil a prestal byť hlúpy. V cvičení však každý deň poctivo pokračoval. Každý deň sa učil naspamäť text knihy. Po pár rokoch každodenných tréningov, ktoré sa mu stali akýmsi cvičením koncentrácie, si dokázal zapamätať v presnom znení už celú stranu, a to iba na jedno prečítanie. Neskôr sa počet strán, ktoré si dokázal takto zapamätať, zvyšoval.

Nikdy si nezapamätal naspamäť celú knihu. No naučil sa niečo iné. Naučil sa zaujímať sa o veci okolo… zaujalo ho cestovanie a spoznávanie iných krajín, pretože pri cvičení pamäte sa o nich veľa dozvedel. Dobrá pamäť mu aj v pokročilom veku umožnila naučiť sa aktívne desiatky cudzích jazykov a precestovať poriadny kus sveta. Až tam, keď prežitím získal poznanie, stal sa skutočne múdrym. A to všetko urobila maličkosť – jedna hodina práce na sebe denne.