Naše nohy.

Opýtala som sa raz svojej múdrej babičky, ako sa jej darí prekonávať prekážky. A ona mi odpovedala:
„S nohami, dieťa moje. Každý krokom klopeš na bránu Zeme a žiadaš ju, aby ti priniesla intuície, nové myšlienky, spôsoby, rady.“

„Ako mi môžu pomôcť moje nohy?“

„Keď máš problém alebo sa cítiš stratená, začni nimi hýbať. Kráčaj, behaj, tancuj. Pri ich pohybe budeš hrať na starobylý bubon, ktorý začne vibrovať od koreňov a siaha až do rytmu tvojho srdca. A akoby zázrakom sa niečo stane. Áno, pootočíš tak kľúčom, ktorý otvára dvere starých poznaní.“

„Môžem veriť svojim nohám?“

„Ak neveríš svojím základom, neveríš životu. Nútili nás uveriť, že chodidlá sú najmenej dôležitými a najmenej dôstojnými časťami tela. Povráva sa, že zlé veci sa robili nohami. No ich sila je obrovská, práve v nich spočíva naša najdivokejšia časť, naša sila, naša rovnováha. Nohy sú zvyčajne poslednou časťou tela, ktorá vyjde z lona, preto zostávajú v maximálnej možnej miere spojené s božstvom. A toto spojenie pretrváva, aj keď sa narodíme.
Keď si umývaš nohy, očisťuješ svoju podstatu. A keď ich masíruješ, masíruješ svoju dušu.“

,,Moje nohy, babička, nikdy som im nedávala ten správny význam!“

„Začni hneď, dieťa moje. Tvoje nohy sú posvätné. Vždy keď môžeš, osloboď ich od ponožiek a topánok, neväzni ich! Staraj sa o ne, klaňaj sa všetkým stopám, ktoré zanechajú, pretože sú to kroky, ktoré pre teba zvolila tvoja duša!“ ….


Elena Bernabè