Podobenstvo o šťastí.

Išlo raz Šťastie po lese a zrazu spadlo do jamy, sedí v nej a horko plače.
Išiel okolo človek, Šťastie začulo kroky a kričí z jamy:
„Človeče! Dobrý človeče! Vytiahni ma odtiaľto!“
„A čo mi za to dáš?“ – pýta sa človek.
„A čo by si chcel?“ – spýtalo sa ho Šťastie.
„Chcem krásny veľký dom s výhľadom na more, čo stojí milión.“
Šťastie dalo človeku dom, ten sa potešil a hneď sa v ňom zabýval a úplne zabudol na to, že by mal Šťastiu pomôcť.

Sedí teda Šťastie v jame a plače ešte hlasnejšie. Išiel okolo druhý človek, Šťastie začulo kroky a kričí naň:
„Milý človeče! Vytiahni ma odtiaľto!“
„A čo za to?“ – pýta sa ten.
„Čo by si chcel?“
„Chcem veľa pekných a drahých áut, rôznych značiek.“
Šťastie dalo človeku všetko, o čo žiadal. A ten sa tak potešil, že hneď bežal domov zajazdiť si na svojich nových autách… už nemyslel na to, ako sa k svojmu majetku dostal a na šťastie úplne zabudol.

Šťastie celkom strácalo nádej, keď zrazu začulo, že ide tretí človek. Šťastie ho oslovilo:
„Dobrý človeče! Vytiahni ma odtiaľto, prosím…“
Človek vytiahol Šťastie z jamy a šiel ďalej svojou cestou. Šťastie celé bez seba od radosti bežalo za ním a spýtalo sa: „Kamarát, čo chceš za to, že si mi pomohol?“
„Ja nič nepotrebujem“, – usmial sa zvláštny človek na Šťastie.
A odvtedy Šťastie kráča s tým človekom a nikdy ho neopúšťa…