Jedno voľné miesto.

Vonku pred bránou stálo veľmi veľa ľudí. Stáli v rade a plní nepokoja očakávali zvláštne rozhodnutie, ktoré ešte nikdy v histórii ľudstva nikto neriešil: peklo bolo plné. Čakalo sa, ako sa bude táto situácia riešiť. Čakali na rozhodnutie! Brána sa otvorila. Diabol bol prinútený zamedziť vstup ďalším ašpirantom.
„Mám iba jedno voľné miesto, a to logicky patrí najväčšiemu hriešnikovi.“
Aby diabol mohol zistiť kto je najhorší, začal hriešnikov v rade vypočúvať. Po chvíli zbadal jedného, ktorého si prv nevšimol.
„Čo si urobil?“ spýtal sa ho.
„Nič. Ja som dobrý človek a dostal som sa tu omylom.“
„Určite si niečo vyviedol,“ uškrnul sa diabol. „Každý niečo urobí.“
„To dobre viem,“ povedal s istotou muž, „ale ja som sa všetkému vyhýbal. Videl som ako ľudia prenasledujú iných ľudí, ale nemal som s tým nič spoločné. Videl som ľudí, ako nechávajú umierať deti od hladu, ako ich predávajú do otroctva, ako vylučujú slabých na okraj spoločnosti, ako stále len rozmýšľajú, aby niekoho zákerne podviedli a okradli. Videl som ako ničia cudzí majetok, ako ničia budovy a autá, ako znečisťujú okolie, prírodu, ako sa na nej obohacujú. Mohol som aj ja, ale nikdy som sa nepripojil. Ja som vždy pokušeniu odolal, a nikdy som nič neurobil. Nikdy.“
„Vôbec nič?“ pýtal sa neveriaci diabol. „Si si istý, že si to všetko videl?!“
„Na vlastné oči!“ odpovedal muž.
„A neurobil si nič?“ spýtal sa znova diabol.
„Nič!“ odpovedal hrdo.
Diabol sa zachechtal:
„Tak poď, priateľu, to voľné miesto patrí Tebe.“