PREČO SI TU.

Hovorí sa:
“Učenie je svetlo, neučenie je tma”.

Keď sa učíš, keď ty učíš, keď to všetko začneš robiť, správne vychovávať deti, nie len hovoriť “nekaz hračky”, ale aj vysvetliť synovi alebo dcérke, ako sa má s tou hračkou hrať a čo všetko sa s ňou dá robiť, k čomu dospieť, k akému poznaniu… vtedy je to Svetlom . Skutočné Svetlo, ktoré napĺňa dušu, Ducha a Život Človeka Šťastiím.
Svetlo je Poznanie. Keď sa hráš, poznávaš. Deti už majú svoje vedomie a chápu, že táto hra je prirodzený spôsob, ako žiť. Chápu, že hračka je ich kamarát, ktorý im poskytne určitú službu, priateľstvo, pozornosť.

Keď sme sa ako deti hrali s hračkami, vchádzali sme do určitého obrazu, lietali na lietadielkach, hrali sme sa s nimi… a dostávali sme túto skúsenosť z lietania bez toho aby sme si sadli do lietadla. Už sme chápali, dvíhali sme svoju genetickú pamäť, dvíhali sme informáciu, ten pocit z energo-informačného poľa Zeme a siahali sme na túto konkrétnu informáciu. Nikdy si nesedel v lietadle no už vieš ako s ním lietať. Všetko si to predstavuješ, vidíš to. V tej chvíli to sú úplne prirodzené veci, ktoré máme v sebe…
No zrazu vyrastieme a už nevidíme náš prekrásny svet. Klesáme pod ťarchou obáv a problémov. Topia nás pomocou médií v nízkych vibráciách, lámu a ničia naše vedomie. Je to boj o Vedomie. To je z jednej strany. Z druhej strany je tu parazitická skupina spoločnosti, ktorá vždy bojuje o ľudskú Pozornosť, pretože oni nie sú skutočne živí. Oni na to, aby mohli existovať, potrebujú ľudskú pozornosť. Pretože kde je pozornosť, tam je duša človeka. A duša je večná, ona dáva možnosť existovať. Ak sa duša zameriava, ak sa vedomie na niečo zameriava… dáva tomu Existenciu.

Prečo sa deti dožadujú pozornosti rodičov? Pretože cez rodičovskú pozornosť oni dostávajú rodičovskú energiu, teplo, lásku a rastú! Prečo starší ľudia potrebujú pozornosť, prečo všetci potrebujú pozornosť? Prílišná pozornosť tiež nie je vhodná. Pozornosti treba dávať tak akurát.  Lebo čohokoľvek je príliš, je to zlý skutok a spôsobuje to disharmóniu.

Keď sa pohybuješ vo svojej harmónií, hráš správne hru týchto energií, správne robíš tieto skutky. A keď to preháňaš, robíš nesprávne – zlé skutky. Je to hra. Tento Život je vo svojej podstate Hra. A my by sme sa mali vrátiť do tých nebeských hier. Spomenúť si na ne a na to, akí sme sem prišli. Aké Vedomie sme si sem doniesli. Lebo mnohokrát a mnohým sa to čisté Vedomie zanieslo nánosom zlých programov a skutkov, ktoré sa stali súčasťou nášho života, to znamená nás, to znamená nášho Vedomia.

Mali by sme predovšetkým ľúbiť svojho otca a mamu, nech sú akí sú. Bývajú rôzne situácie… rôzne príbehy… no oni teba zrodili do tohto sveta. Cez nich si tu, oni boli bránou tvojho príchodu sem. Máš mamu a otca, je jedno či niečo robia alebo nerobia, fajčia alebo nefajčia, sú dobrí alebo zlí, hlavne, že sú! A je jedno, či ešte žijú, alebo už nie, aj tak sú v tebe. Máš ich ľúbiť, lebo ak to nerobíš, ak ich nemáš rád, ideš sám proti sebe, proti vlastnému Rodu, proti tomu, prečo si tu.



His Majesty Alexander