Príbeh z triedy.

Raz jeden žiak prilepil spolužiakovi na chrbát papier s nápisom „Som hlúpy“ a požiadal zvyšok triedy, aby o tom chlapcovi nehovorili. Žiaci sa na tom veselo zabávali… Po prestávke začala hodina matematiky a učiteľka napísal na tabuľu ťažkú ​​úlohu. Nikto okrem chlapca s nálepkou nevedel odpovedať. Uprostred nevysvetliteľného smiechu podišiel k tabuli a vyriešil problém.
Učiteľka mu povedala:
,,Zdá sa, že nevieš o papieri, ktorý ti dal tvoj spolužiak na chrbát.“

Potom sa učiteľka pozrela na zvyšok triedy a povedala:
,,Poviem vám dve veci. Po prvé, počas vášho života vás budú ľudia označovať mnohými tvrdými slovami, aby zastavili váš pokrok. Ak by váš spolužiak o papieri vedel, asi by sa nepostavil, aby odpovedal na otázku. Všetko, čo musíte v živote urobiť, je ignorovať nálepky, ktoré takíto ľudia píšu a využite každú príležitosť, ktorá sa vám naskytne, aby ste sa mohli učiť, rásť a zlepšovať.
Po druhé, je jasné, že medzi vami všetkými nemá žiadneho verného priateľa, ktorý by mu o tej nálepke povedal. Nezáleží na tom, koľko priateľov máte – dôležitá je vernosť, ktorú zdieľate so svojimi priateľmi. Ak nemáte priateľov, ktorí by vás mohli brániť za chrbtom, ktorí by na vás mohli dohliadať, chrániť vás a ktorým na vás skutočne záleží, bolo by lepšie, keby ste boli sami.“