Príbehy zo slovenských hôr: Stratených detí sa ujímali medvedice, po nájdení odmietali ľudskú stravu.

V mytológii rôznych národov často vystupujú zvieratá ako záchrancovia či ochrancovia opustených detí a sirôt.

Na území Slovenska boli zaznamenané prípady, keď strateným a opusteným deťom poskytli náhradnú rodinu medvede.

Za posledných tristo rokov bolo zaznamenaných vyše 50 prípadov, keď deti
vychovali divé zvieratá. Záznamy v kronikách, rôzne písomné pramene i vedecké štúdie hovoria o deťoch, ktoré skutočne žili so zvieratami, kým ich nenašli ľudia.

Medvede a vlky

Hoci by sa mohlo zdať, že zvieracími rodičmi sú najčastejšie primáty, v skutočnosti poskytli náhradné rodiny deťom vlky a medvede.

V roku 1341 zaznamenali v Hesensku prvý prípad dieťaťa vychovaného vlkmi. Dostal sa do histórie ako hesenský vlčí chlapec. Chlapca objavili pri love poľovníci, pohyboval sa len po štyroch a dokázal vyskakovať do veľkej výšky. Po chytení sa nedokázal adaptovať na nový spôsob života a za krátky čas umrel.

Medzi 14. a 19. storočím existuje ďalších 13 podobných prípadov, z ktorých najznámejší je Viktor z Aveyronu, známy ako divoký chlapec z Aveyronu. Chlapca objavili začiatkom roku 1800, keď mal približne dvanásť rokov.

Tento prípad hneď od začiatku zaujal mnohých vedcov, vďaka čomu dnes ide o jeden z najlepšie zdokumentovaných prípadov detí s podobným osudom.

Známy je aj prípad chlapca z Hereckého pralesa v Poľsku, ktorého sa ujal medveď. Ešte nezvyčajnejší je prípad z roku 1933, keď v Turecku poľovníci našli v medveďom brlohu nahé dievčatko, ktoré sa pred rokmi stratilo v lese. Keďže dieťa už poznalo ľudí, podarilo sa ho úspešne vrátiť do civilizácie.

Aj na území dnešného Slovenska sa odohralo niekoľko prípadov, keď zvieratá poskytli človeku náhradnú rodinu.

Почему славяне поедание медвежатины приравнивали к людоедству | Наука |  Селдон Новости

Medvedie dievča z Uhorska

Pavel Hell v publikácii Medveď v Slovenských Karpatoch a vo svete uvádza na základe historického záznamu, že v roku 1661 chytili v liptovských horách asi deväťročného chlapca, ktorý žil medzi medveďmi, hrýzol, škriabal a urputne sa pri chytení bránil, takže lovcom trvalo dosť dlho, kým sa im podarilo zviazať ho a odviesť.

Asi najznámejší zdokumentovaný prípad z územia dnešného Slovenska hovorí o dievčine, ktorá v 18. storočí žila s medveďmi. V roku 1767 sa skupina lovcov odhodlala vyraziť do vzdialených a neprístupných lesov severného Uhorska. Vybrali si územie Zvolenskej župy, ktoré patrilo medzi najlesnatejšie a na zver najbohatšie oblasti.

Veľmi ich prekvapilo, keď počas lovu našli v snehu odtlačky ľudských nôh. Zaumienili si stopovať ich a doviedli ich pred medvedí brloh, v ktorom objavili nahé divé dievča. Vek mu odhadli na osemnásť rokov, malo svalnatú postavu a veľmi hnedú pokožku.

Kroniky z územia Slovenska vypovedajú o niekoľkých prípadoch detí žijúcich s medveďmi.
Kroniky z územia Slovenska vypovedajú o niekoľkých prípadoch detí žijúcich s medveďmi.

Muži ho odniesli do nemocnice v Krupine. Odmietalo jesť varené mäso a „ľudskú stravu“, preto mu nosili kôru zo stromov, korene rastlín a surové mäso. Nebolo schopné ľudskej reči, teda nebolo možné určiť a zistiť podrobnejšie informácie. Tento prípad opísal francúzsky fyzik a vedec J. A. Sigaud de Lafond v Slovníku prírodných divov z roku 1781.

Ilona medvedica

Zo začiatku devätnásteho storočia pochádza ďalší, pomerne dobre zdokumentovaný záznam, v ktorom sa píše, že v roku 1818 sa na zber lesných plodov vybrala matka s dvojročným dievčatkom. Dieťa položila na plachtu a zbierajúc lesné plody sa odeň vzdialila. Keď sa vrátila, dieťa už nenašla.

Stratené dieťa pomáhali hľadať príbuzní i ľudia z dediny, no neúspešne. Po 15 rokoch počas poľovačky v týchto miestach poľovníci zastrelili medvedicu a náhodou objavili pred rokmi stratené, už takmer dospelé dievča.

Nepoznalo ľudskú reč, nevedelo chodiť vzpriamene a jedávalo len surové mäso a rastlinnú potravu. Dostalo meno Ilona, ľudia ju prezývali Medvedica.

Napriek tomu, že bola značne duševne zaostalá, dokázala sa naučiť pár slov, no veľmi zle artikulovala. Svoje posledné roky prežila v župnom špitáli v Nitre. Zomrela ako štyridsaťpäťročná v roku 1861. Iný údaj spomína ako deň jej smrti 12. apríl 1859.

Divočka od Slivkovej

V roku 1844 v chotári obce Hybe pltníci spozorovali divú ľudskú bytosť v spoločnosti medveďa. O mieste stretnutia podali hlásenie obecnému predstavenstvu v Hybe, ktoré informovali aj o tom, že „po rovni kráčala o dvoch, ale hore vrchom o štyroch“.

Na objasnenie celej veci a upokojenie situácie boli určení dvaja horári, Ondrej a Jozef Hakelovci. Podarilo sa im šelmu odohnať a „divočku“ odchytiť.

Po príchode sa jej za plácu od obce ujala jedna zo žien, na čo spomínala vtedy 11-ročná Zuzana CH. z obce takto:

„Prihlásila sa Slivková, ktorá bývala vo veľmi starom dome. Videla som divočku hneď v prvý deň a nasledujúceho jeden a pol roka veľmi často. Keď ju chytili, bola celá zasmolená, zamachnatená a zarastená. Mala neobyčajne vyvinuté prsníky a hádali jej okolo 20 rokov.

Slivková ju vyumývala a obliekla do šiat, ale ona všetko zdriapala zo seba, za čo dostávala palicou. Vravieť nevedela a Slivková ju privykala aj k práci, najprv ju učila dlážku umývať, ale to jej nie veľmi chutilo, musela nad ňou s palicou stáť.

Divočka najradšej sedávala na podstienke a vyhrievala sa na slnku. Sem ju chodili deti obzerať a ona prskala na nich. Po pol druha roku ju odviedli nevedno kam, iní hovorili, že sama od Slivkovej utiekla.“

Ľudský organizmus by nízke teploty a nedostatok potravy nemal byť schopný vydržať, existencia týchto prípadov však svedčí o opaku.
Ľudský organizmus by nízke teploty a nedostatok potravy nemal byť schopný vydržať, existencia týchto prípadov však svedčí o opaku.

Ďalšie prípady

Ďalší z podobných prípadov je známy z pohoria Žiar, kde v roku 1883 objavili v medveďom brlohu dospievajúce dievča. Po nájdení žilo dievča v Slovenskom Pravne.

Písomný záznam nehovorí nič o časovom období, ktoré dievča prežilo s medveďmi, ani nič konkrétne o jej správaní či neskorších rokoch. Udáva len, že dievča umrelo veľmi skoro, lebo „nebolo zvyklé ľudskej strave“. V chotároch Spišskej Magury koncom 19. storočia viacero ľudí nahlásilo pozorovania medvedice, ktorá sa potulovala v lesoch s medvieďatami a asi trojročným dieťaťom.

To sa však nepodarilo chytiť a o jeho ďalšom osude sa nič nevie. Časovo najnovšia, no neoverená a veľmi strohá správa hovorí o tom, že v rokoch prvej svetovej vojny vyrástlo medzi medveďmi na strednom Slovensku divé dievča.

ZDROJ: https://zivot.pluska.sk/pribehy/pribehy-slovenskych-hor-stratenych-deti-ujimali-medvedice-najdeni-odmietali-ludsku-stravu?fbclid=IwAR3FWW09ndvIYSCo5KZJ7mIk8VY9Q4dZTTOYRuH2dvVjQMhfnErtMQgYEvs