Prvá lekcia z práva.

Bol prvý vyučovací deň na právnickej fakulte. Profesor sa postavil pred študentov a prvá vec, ktorú spravil, bola otázka na meno študenta sediaceho v prvej rade:
,,Ako sa voláš?“
,,Volám sa Nelson.“ – odpovedal študent v prvej rade.
,,Vypadni z mojej triedy a nevracaj sa!“

Nelson si zmätený vzal svoje veci a odišiel z triedy. Všetci boli vystrašení a rozhorčení, ale nikto neprehovoril.
,,Tak a teraz môžeme začať. Na čo sú zákony?“ – spýtal sa profesor.
Študenti sa obávali, no pomaly začali odpovedať na otázku.
,,Aby sme mali poriadok v našej spoločnosti.“
,,Nie, nie! Nie, nie a nie! Ďalej!“ – nabádal ich profesor.
,,Donútiť ľudí, ktorí robia chyby, zaplatiť za svoje činy.“
,,Nie, nie, nie! Nie! Vie niekto odpoveď na túto otázku?“
Mladé dievča sa nesmelo prihovorilo:
,,Aby sme zachovali spravodlivosti.“
,,Presne tak! Spravodlivosť! Čo je to však spravodlivosť??“ – pýtal sa arogantne profesor.
Študentom sa nepáčil profesorov postoj. No snažili sa reagovať:
,,Chrániť práva ľudí.“
,,OK, OK. A čo ďalej?“
,,Odlíšiť dobro od zla, odmeniť tých, ktorí konajú dobro… a potrestať tých, ktorí porušujú zákon.“ – odpovedali študenti.
,,Dobre, v poriadku… tak mi odpovedzte na otázku, či som spravil správnu vec tým, že som Nelsona vyhodil z triedy?“

Všetci mlčali, nikto neodpovedal.
,,Chcem jednoznačnú odpoveď!“ – naliehal profesor.
,,Nie!“ – odpovedali študenti takmer spolu.
,,Môžete teda povedať, že som sa dopustil nespravodlivosti?“ – profesor naďalej kládol otázky.
,,Áno, áno!“ – znela odpoveď.
,,A prečo s tým nikto z vás nič nespravil? Prečo chceme zákony a pravidlá, keď nemáme vôľu ich uplatňovať? Každý z vás má povinnosť hovoriť, keď ste svedkami nespravodlivosti. Všetci! Všetci a vždy! Už nikdy nemlčte!
Choďte pre Nelsona. Koniec koncov, je to váš učiteľ, ja som z iného odboru. Viete priatelia, keď sa nepostavíme za svoje práva, zmizne dôstojnosť človeka. A o dôstojnosti sa nedá vyjednávať. Tú si proste musíme udržať. Prajem vám úspešné štúdium.“ – ukončil svoje reč profesor a privítal svojho kolegu Nelsona…