Prečo prebúdzať rodovú pamäť? Čo sa deje s človekom, zbaveným svojej rodovej pamäti a o čo sa snaží súčasná spoločnosť?
Hlbinná pamäť a pamäť poľa našej kultúry sú uložené v obsiahlom poli rodného priestoru. V našom nadvedomí nájdeme životné skúsenosti našich predkov a naše korene; my sme ich stelesnením. Je to pokladnica, v ktorej sa uchovávajú veľmi rozmanité poznania a vedomosti o základných pilieroch a prapôvodných zvykoch.
Prečo prebúdzať rodovú pamäť
Poznanie rodnej kultúry a dávneho védického pohľadu na svet, je naším dedičstvom. Pohrúženia sa do kultúrneho poľa a prebudenie rodové pamäti nám umožní získať celistvú predstavu o svete (Vesmíre) a dosiahnuť navrátenie stratených nadväzností. Tým sa staneme silnejšími a začneme žiť v jednote so svojimi predkami, nebom, zemou a prírodou. Prebúdzaním rodovej pamäte sa prepájame s vlastnou kultúrou, posilňujeme životodárne prúdy, rozširujeme si vedomie a prekračujeme svoje hranice, ktoré sme dovtedy mali a ktoré nám boli násilne vnútené dnešnou spoločnosťou, zavrhujúcou svoje korene.
Čo sa deje s človekom, zbaveným svojej rodovej pamäti a o čo sa snaží súčasná spoločnosť
Strom, ktorý zbavíte koreňov, uschne a zahynie. To isté prebieha aj s človekom, zbaveného prepojenia so svojimi predkami a rodovou pamäťou. Pretrhnutie vlákien súvislostí vedie k oslabeniu a zániku.
Samotné pochopenie, že súčasný stav vecí nie je v poriadku, nestačí. Mnohí sa snažia vyriešiť situáciu “útekom” a vybudovaním si pokojného miesta v ústraní; odtrhnutie od svojich koreňov ale tiež privedie k odcudzeniu a skaze. Naopak ten, komu sa podarí prebudiť svoju rodovú pamäť, začne žiť v súlade so svojím svedomím, kultúrou a prírodou a je pripravený pokračovať v diele predkov. Je mu poskytnutá ich všetka sila, znalosti a požehnanie.
Prebudenie a otvorenie rodové pamäti, pochopenie svojej vnútornej podstaty, pomáha v prvom rade návratu človeka ku kultúre svojho národa a vcítenia sa do jej rozmanitosti. Je potrebné odmietnuť vnucované dogmy o národoch bez koreňov a bez ukotvenia vo svojom kultúrnom poli (tzv. Kultúrna a sociálna konštrukt). Rovnako tak sa musíme postaviť aj tvrdeniam, týkajúcich sa premeny človeka vo svetoobčana bez pôvodu.
Keď dá človek najavo svoju rýdzu snahu, dostane sa na cestu Poznania. Dávna a pôsobivá minulosť ho volá. Hľadáme svoje miesto v živote, tým dochádza k posilneniu našej intuície a rozšírenie vedomostí. Keď prechádzame skúškami lží (pascí), ktoré sú spojené s poznávaním, nestotožňujeme sa s povrchnými učeniami a svedomito poctivo smerujeme k cieľu, otvorí sa nám v pravú chvíľu potrebná časť rodovej pamäti. Ak budeme pokladať správne a presné otázky, budeme si tým budovať nové “stupienky” svojho chápania sveta a život nám bude poskytovať čím ďalej tým presnejšie odpovede.
Návrat k sebe
Pokračovaním vo svojej ceste získava človek väčšiu istotu, posilňuje svoje spojenie so súhrnom duchovných a materiálnych hodnôt svojej spoločnosti a začne sa k nej navracať – tak ako sa syn navracia do náručia svojej matky. Život sám bude každému kráčajúcemu ukazovať jeho cestu. A každý spoznáva tú svoju vlastnú. Roztvárajúca sa kniha pamäti v spojení s kultúrou začne človeka učiť o základných pravidlách a tradíciách. Ten bude potom schopný pochopiť rôzne stránky bytia, pretože kľúče k pochopeniu sú uložené v tejto pamäti.
Keď sa človek vráti do lona svojej kultúry a otvorí v sebe rodovú pamäť. Pocíti obrovskú spolupatričnosť so svojím rodom, národom a etnickou skupinou; s tými, ktorí po tisícročia budovali priestor, v ktorom žije a ujme sa svojho následníctva. Pred ním sa otvoria hlbiny dávnej minulosti vo svetle prítomnosti a bude schopný preniesť svoje poznatky do dôstojnej budúcnosti. Získané sily mu pomôžu prehliadnuť akúkoľvek lož alebo pascu, ktoré ho majú zviesť z cesty.
Každý sa nachádza na svojej úrovni, má svoje chápanie sveta a svoju cestu objavovania a hľadania. To najdôležitejšie máme ale všetci spoločné, je to snaha o získanie poznanie a pochopenie.
Zdroj: https://sk.suenee.cz/rodova-pamet-a-pole-rodne-kultury/index.html
