SKUTOČNÝ PRIATEĽ

Pri jednej z mojich ciest som si vypočul zaujímavý rozhovor mojich spolucestujúcich. Muž a žena sa evidentne poznali.
„Koľko si myslíš, že máš priateľov? “ spýtala sa žena.
„Ja som si myslel, že ich mám veľa,“ povedal muž – „ale párkrát som už musel prehodnotiť podstatu priateľstva.“

Jej ďalšia otázka smerovala viac k podstate:
,,Koľko ľudí by si pozval  na svoju svadbu?“
,,Tak asi sto až dvesto.“
,,A na krst dieťaťa?“
,,No, možno viac ako päťdesiat.“
,,Ak by si chcel ísť niekde na horskú chatu s priateľmi, koľko ľudí by si zavolal?“
,,Neviem… možno pätnásť, viac nie.“
,,Vidím, že máš veľa priateľov,“ povedala žena s úsmevom. „Ale povedz úprimne, pre koľkých z nich sú dôležité tvoje osobné záležitosti, tvoje problémy? Do akej miery zdieľaš svoje plány, prípadne osobné alebo rodinné ťažkosti? Koľkým z nich by si sa mohol vyplakať na pleciach a cítiť pochopenie? A koľkí z nich sa skutočne tešia z tvojich úspechov a skutočne riešia s tebou tvoje problémy?“
,,Sťažuješ mi to,“ odpovedal muž, „je ich menej. Dvaja alebo traja.“
,,A ak by jeden z tých troch bol smrteľne chorý a mal by pár mesiacov života, ponúkol by si sa, že sa postaráš o ich rodiny a postaráš sa o vzdelanie ich detí?“ – opýtala sa vážne. Nastalo ticho.
,,To je naozaj ťažké, toto by som asi neurobil.“ – odpovedal úprimne muž.
,,Takže máš veľa ľudí, ktorí ti robia spoločnosť, dvaja až traja z nich sú dôverní priatelia, ale skutočného priateľa nemáš.“ – uzavrela zvláštny rozhovor žena.

Zamyslel som sa nad tým, koľko mám priateľov ja. A čí sú to iba spoločníci na ceste životom, alebo mám aj skutočných priateľov na život a na smrť…