Starobylá viera.

Hovorilo sa jej tiež Pravdivá viera, pretože Slovania poznali Pravdu. Prameňom pravdy sú Prastaré Védy, posvätné legendy o vzniku Védskej viery, ktorá je prvou a najstaršou vierou takmer všetkých národov našej planéty.

Naši Predkovia sa pred príchodom kresťanstva nepovažovali za poddaných Boha, ale za jeho potomkov. Naši Predkovia sa pred svojimi predkami neponižovali. Chápali ich nadradenosť, no boli si vedomí svojej príbuznosti s Nimi. To dávalo ich viere zvláštny charakter. Boh bol priamou súčasťou ich RODu, bol všade s nimi a oni sa Naňho obracali priamo a bez sprostredkovateľov. Preto nerozumeli, prečo podľa kresťanskej viery potrebujú prostredníka medzi človekom a Bohom.

Pre Slovanov bol védizmus všade po celom teritóriu domorodou kultúrou, postavenou na domorodých základoch a na domorodej múdrosti, v ktorú verili.

Kresťanstvo preto v Rusku prevzalo svoje meno z védickej viery našich predkov, z Pravoslávie.


Pravda je sídlom Praotcov Rasy. Je hlboko zakorenená v celom RODe Slovanov. Môžeme to prirovnať so stromom. Keď má strom mohutné korene, žiadny vietor ho nemôže zvrhnúť k zemi.

Preto sa posledné storočia vytvárali rôzne organizácie, aby odviedli Slovanov od ich koreňov. Nie je dávno doba, keď si ľudia pamätali a pripomínali svoj rodokmeň aspoň 12-13 storočí dozadu. Mnohých svojich predkov poznali po mene a rozprávali si ich životné príbehy. Dokážete si to predstaviť? Dnes sotva poznáme mená našich starých rodičov a o prastarých rodičoch už vôbec nič nevieme. V tomto smere sme doslova zdegenerovali. Nová viera nám vymazala RODovú pamäť!

Proti svetonázoru Slovanov sa všeobecne bojuje dodnes. Tento svetonázor prinášal kultúru spolužitia, ktorá mala jasný systém voliteľnosti a zastupiteľnosti RODovej a celonáRODnej moci. To sa veľmi odlišuje od monarchie, autokracie a diktatúry.

Túto kultúru spolužitia nahradilo náboženstvo, v ktorom je Boh Pánom nad ľuďmi a ľudia sú jeho služobníkmi. Ako prejav viery sa vyžadovala slepá poslušnosť bez skúmania Pravdy.

Védizmus však nie je náboženstvo – je to svetonázor. Védizmu nie je potrebné veriť, je treba to vedieť a pochopiť. Veriť nestačí, učiť sa treba a konať tak, aby to prinášalo osoh celému RODu.

Slovo “Véda” znamená poznanie, Je odvodené od slova vedať, tj. Vedieť, rozumieť. Ruský védismus popisuje reálne sily Vesmíru a tvrdí, že Vesmírne sily majú vlastný rozum.

Jeden z hlavných rozdielov medzi náboženstvom a védizmom je, že náboženstvo zámerne zaslepuje ľudí pred Poznaním Sveta ako celku, Kozmu, Vesmíru a odvádza ich k slepej viere, kde nie je treba premýšľať, hľadať Pravdu a porozumieť jej.

Hlavným citom vo vzťahu k Bohu u Slovanov je Láska. Náboženstvo nabáda ľudí báť sa Boha. Mať strach.

Slovania sa Bohov nebáli, keďže vedeli, že sú to ich Predkovia. Nevytvárali si žiadne ikony a sošky, pred ktorými by kľačali na kolenách a prosili o odpustenie hriechov. Vzťah a komunikácia Slovana a Boha bol priamy, bez prostredníka medzi Človekom a Bohom. Podobný vzťahu vnuka a deda.

Slovania sa neustále snažili zladiť svoju vôľu s vôľou svojich Predkov-Bohov. Modlitby Slovanov boli chválou a oslavou Predkov-Bohov. Pred modlitbou si celé telo umyli vodou, aby zo seba spláchli pachy sveta a čistí vstupovali do Svetla ich Sveta, ktorí mali neustále v úcte.

Existuje mnoho prísloví a porekadiel, ktoré ukazujú, že Rusi a Slovania ako národ prikladali veľký význam pojmom, ako je Česť Pravda a Svedomie. Žiť čestne v pravde a s čistým svedomím vnímali ako povinnosť, ktorú aj deti vnímali ako nemenný zákon a podľa ktorých dospievali a dospeli, aby tak žili a svojim životom boli príkladom pre mladších.

Lásku a Priateľstvo vnímali ako základ spolužitia. Boli ochotní za zachovanie RODiny, RODu a náRODa položiť svoj život. Preto sa smrti nebáli, skôr sa báli zbabelosti a zrady, ktorú vnímali ako životné zlyhanie. Žili tak, aby sa ani oni, ani nikto za nich nehanbil pred svojimi Predkami.