UČITEĽ

Mladý muž stretne starého pána a prihovorí sa mu:
„Pamätáte si ma?“
Starec hovorí, že nie. Mladý muž mu pripomenul, že bol jeho študentom. Profesor sa ho opýta:
„Naozaj? A akej práci sa venuješ teraz?“
Mladý muž odpovedá:
„No, som učiteľ.“
„Och, aké krásne, ako ja?“ potešil sa starec.
„Áno pán učiteľ. V skutočnosti som sa stal učiteľom, pretože ste ma inšpiroval Vy.“
Zvedavý starý muž požiada mladíka, aby mu povedal, prečo. A mladý muž mu vyrozprával tento príbeh:
„Jedného dňa prišiel do školy môj priateľ, tiež študent. Mal krásne nové hodinky. No a ja som mu ich ukradol. Krátko nato si môj priateľ všimol krádež a okamžite sa sťažoval nášmu učiteľovi, ktorým ste bol vy. Vy ste povedal celej triede: „Na dnešnej hodine boli ukradnuté hodinky vášho spolužiaka. Kto ich ukradol, prosím, nech ich vráti.“ Ale nevrátil som ich. Nechcel som, aby sa prišlo na to, že som to urobil ja. Potom ste zavrel dvere a povedal nám, aby sme vstali, pretože po jednom každému skontrolujete naše vrecká. Najprv ste však povedal, aby sme si zatvorili oči. Urobili sme tak. Pozeral ste sa z vrecka do vrecka, a keď ste prišle ku mne, našiel ste hodinky a vzal ich. Pokračoval ste v prehľadávaní všetkých vreciek a keď ste skončil, povedal ste: „Otvorte oči. Hodinky som našiel.“ Vrátil ste ich majiteľovi a poslal ste nás všetkých domov. Nikdy ste mi nič nepovedal a ani ste tento príbeh nikdy nespomenul. Nikdy ste nepovedal meno toho, kto ich ukradol. Ten deň ste navždy zachránil moju dôstojnosť. Bol to najhanebnejší deň môjho života. Nikdy ste mi nič nepovedal, nikdy ste mi to nepripomenul, aby ste mi dal morálnu lekciu. No ja som lekciu zjavne dostal. A vďaka vám som si uvedomil, čo je skutočný pedagóg. Pamätáte si na to, pán profesor?“
Na to profesor odpovedal:
„Pamätám si tú situáciu, aj ukradnuté hodiny, aj že som prehľadal každému vrecká, ale nepamätám si ťa, pretože pri hľadaní som mal zavreté oči aj ja.“
Mladý muž sa zahľadel do starcových očí a obaja sa na seba usmiali. Obaja chápali, že celý život by sa vyvíjal úplne inak…