Vlak „Život“

Život človeka sa dá prirovnať ku ceste vlakom. Táto cesta je plná rôznych ľudí nastupujúcich aj vystupujúcich, plná príjemných prekvapení, krásnych zážitkov, ale i sklamaní a smútku. Vlak Život prichádza a odchádza zo stanice do stanice, pre nás sa to však začína naším nastúpením a končí vystúpením z vlaku.

Narodením nasadáme do vlaku a stretávame tam osoby, s ktorými by sme si priali zostať počas celej cesty. Medzi nich patria aj naši rodičia. Nikto však vo vlaku neostáva večne. Tak ako všetci, aj oni na nejakej stanici vystupujú, zbavujúc nás svojej citlivosti, priazne a nenahraditeľného sprevádzania. To ale neprekáža tomu, aby nastúpili iné osoby, ktoré sa pre nás stanú veľmi dôležitými.
Počas cesty nastupujú naši súrodenci, priatelia, aj zázračné lásky. Medzi osobami, ktoré cestujú týmto vlakom, sa nájdu i také, ktoré sa prišli len previezť. Také, ktoré pri cestovaní vyvolávajú len smútok… ale tiež také, ktoré chodia po vlaku a sú pripravené pomôcť tomu, kto to potrebuje. Mnohí po vystúpení zanechávajú clivosť… Iní prejdú tak nepozorovane, že si ani neuvedomíme, kedy uvoľnili miesto. Niektorí cestujúci, ktorých najviac milujeme, obsadia miesta vo vagónoch, ktoré sú ďaleko od toho nášho. Preto budeme musieť prejsť našu cestu bez nich. Nič nám však nebráni, aby sme sa počas cesty poobzerali po našom vagóne a vybrali sa k nim… Ale už si nebudeme môcť sadnúť vedľa nich, lebo toto miesto už bude obsadené inou osobou.

Táto cesta vlakom je plná výziev, snov, fantázie, očakávaní, stretávaní a rozlúčok… ale nikdy návratov. Preto absolvujme našu cestu najlepšie, ako sa dá. Pokúsme sa nadviazať známosť s každým cestujúcim, hľadajúc v každom z nich tie najlepšie vlastnosti.

Pamätajme pri tom na to, že v každom okamihu môže niekto z našich blízkych vystúpiť z vlaku a možno tesne predtým nám bude chcieť niečo povedať. Niečo, čo by mu uľahčilo odchod z vlaku
a my by sme si nemuseli klásť mnohé otázky… Veľké tajomstvo spočíva v tom, že sa nikdy nedozvieme, na akej stanici vystupujeme, ani kde vystupujú naši spoločníci, dokonca ani ten, kto má miesto po našom boku. Oddeliť sa od niektorých priateľov, s ktorými sme cestovali, bude bolestné. Opustiť našich životných partnerov a deti, a nechať ich samé, nemusí byť ľahké. O to radostnejšie však bude, keď skončí aj ich cesta a oni vystúpia na hlavnej stanici s batožinou, ktorú pri nastupovaní nemali. Myšlienka, že aj my sme sa pričinili k tomu, aby sa ich batožina zväčšovala a stávala sa hodnotnejšou, nás urobí šťastnými.

Využime našu cestu vlakom čo najviac pre prospech svoj aj iných, lebo lístok na cestu má nesmiernu hodnotu. Správajme sa tak, aby keď príde chvíľa vystupovania, zostalo na našom prázdnom mieste
niečo pekne a hodnotné pre tých, ktorí pokračujú v ceste.