V dávnej dobe raz jeden múdry muž rozprával príbeh:
Pri vstupe do mesta sedí starý muž. Prichádza cudzinec a pýta sa:
“Nikdy som nebol v tomto meste, akí sú ľudia, ktorí tu žijú?”
Starý muž mu odpovie otázkou:
“Akí boli obyvatelia mesta, odkiaľ prichádzate?”
“Sebeckí a podlí. Preto som odišiel “, hovorí cudzinec.
Starý muž odpovie:
“To isté nájdete aj u nás.”
O niečo neskôr sa objaví ďalší cudzinec a pýta sa starca:
“Dobrý deň prajem, som vo vašom meste prvýkrát. Povedzte mi, akí sú ľudia žijúci v tomto meste?”
Starý muž odpovie: “Povedz mi priateľu, ako sa mali ľudia v meste, odkiaľ si prišiel?”
“Boli dobrí a prívetiví; mal som tam veľa priateľov. Bolo mi ľúto ich opustiť.”
“To isté nájdete aj u nás “, odpovie starý muž.
Ako môže dať starec dve protikladné odpovede na rovnakú otázku? Pretože každý si nosí svoj vlastný svet vo svojom srdci. Dvaja bratia, dvaja priatelia, dvaja manželia nikdy neuvidia svet rovnako, aj keď majú rovnaký denný život.
Múdry muž pozoroval svojich poslucháčov a pokračoval :
“Pohľad, ktorým sa pozeráme na svet, nie je samotný svet, ale svet taký, aký ho vnímame cez našu citlivosť, emócie a našu kultúru. Ak sa vám svet javí smutný alebo nepriateľský, zmeňte pohľad a bude sa vám javiť inak. Práve vlastnou vnútornou, psychickou a duchovnou prácou dokážeme skutočne zmeniť a rozvíjať naše vnímanie vonkajšieho sveta.”
~ F. Lenoir ~
24. apríla 2024
