Mal som takú zvláštnu skúsenosť. Dnes. Na jednom celkom príjemnom festivale. Nechcem byť konkrétny, nie je dôvod posudzovať konkrétnych ľudí. No uvedomujem si, že ľudia sa menia. Chýba v tejto spoločnosti ústretovosť a nachádzanie obojstranne výhodných riešení.
Či si to uvedomujeme, alebo nie, to, čo vidíme vo vrcholovej politike, sa postupne prenáša na bežných ľudí. A tí to prenášajú cez rôzne drobné situácie na ďalších… Čo myslíte, čo to zanecháva v spomienkach na skúsenosť, kde sa všetko dalo urobiť úplne inak? ĽUDSKY. Dnes mohlo mať minimálne sedem ľudí dobrý pocit. Žiadny z nich ho z ponúknutej Životnej situácie nezískal.
Buďme k sebe pozorní. Pokúsme sa byť ľudskí k ostatným ľuďom, ktorých nám Život práve v danom okamihu postavil do cesty. Nie sme si jeden druhému prekážkou. Sme si možným obohatením. Či tú možnosť na vytvorenie obohatenia využijeme, je len a len na nás. Nikto iný to za nás neurobí a nikto už danú chvíľu nevráti späť.
Život totiž plynie…
S úctou Milan
