Veľkomoravská ríša bola mocným a významným kráľovstvom v Európe. Jediným európskym kráľovstvom, ktoré dostalo od pápeža súhlas na používanie národného jazyka ako liturgického jazyka. O takmer 700 rokov skôr, ako sa v liturgii začala presadzovať nemčina! Prečo nebola takto za čias Veľkej Moravy vyzdvihnutá Franská ríša, či neskôr Západofranská (Francúzsko), Východofranská Nemecko), Lotrinsko alebo anglosaské kráľovstvo?
Prečo naši historici na tomto fakte nepostavili fundamentálny výskum, nešírili osvetu a nebudovali národnú hrdosť? Veď je to jeden z najdôležitejších historických faktov európskeho duchovného vývoja! V pozadí takého rozhodnutia na pápežskom stolci museli byť mimoriadne závažné okolnosti. Je zrejmé, že to boli predovšetkým mocenské, ale súčasne aj duchovné okolnosti. Pápež neoslovoval Svätopluka ako cisára omylom či z rozmaru…
Cyril zo Solúna nevytvoril vtedajšiu kresťanskú liturgickú cyriliku ako prvé písmo nášho slovanského priestoru. Cyril pri tvorbe cyriliky vychádzal z už existujúceho slovanského písma. Písmo mali Slovania dávno pred príchodom byzantskej misie. Je absurdné konštatovať, že nevzdelaný a negramotný národ bez písma si z mesiaca na mesiac či z roka na rok osvojil predtým neexistujúce písmo, začal ním písať a čítať v ňom duchovnú literatúru i zákony, postavil na ňom svoju kultúru a začal vzdelávať kňazov a administratívnych pracovníkov ríše.
Žiadny podobne nereálny príbeh nezaznamenali či skôr nevykonštruovali historici nikde inde na svete. Kvôli tou, že nedržíme v rukách naše pôvodné knihy, nebudeme v sebe potláčať zdravý rozum a úsudok.
Prečo zmizli z ruských múzeí staroslovanské knihy, ktoré tam ľudia prinášali po stáročia?
Prečo sa zľahla zem po predveľkomoravskom predkresťanskom staroslovanskom písomníctve?
ZDROJ: ZNOVUZRODENIE STAREJ VIERONAUKY SLOVENSKEJ, Ing. Štefan Pecho, PhD
