V slovanských rozprávkach nie sú žiadne prechodné príbehy, náhodné veci, ani náhodné postavy. Hrdinovia rozprávky nejdú svojou cestou sami, sprevádzajú ich čarovné predmety a pomocníci – to sú určité funkcie, stavy a symboly, ktorými sú hlavní hrdinovia ovplyvnení. Magické predmety môžu odhaliť vnútorné zdroje a ukázať sily, ktoré budú s hrdinom v ťažkých situáciách a pomôžu…
Kategória: Zbierka rozprávok
Rozprávanie povier je neodmysliteľnou súčasťou ľudovej prozaickej tvorby, patrí k žánrom folklóru. Šírilo sa ústnym podaním z pokolenia na pokolenie. Neskôr – vznikom písma – sa začala ľudová slovesnosť zapisovať a my sme tak od predkov zdedili vzácne duchovné bohatstvo v podobe povier, rozprávok, pranostík a zaujímavých príbehov. Aké predstavy o poverových bytostiach mali naši predkovia? A išlo skutočne len…
Ani nie ďaleko, ani nie blízko, ani nie vysoko, ani nie nízko, a pritom je vždy blízko taká krajina menom – Láskavosť. Tejto krajine vládne najláskavejší Kráľ na svete. A všetko v tejto krajine je dobré: dobrí ľudia, dobré zvieratá a vtáky, dobré slnko, dobrá voda a vzduch, dobré hory, lesy a kvety… Kráľ tak miloval svoju…
Kde bolo tam bolo, za dvanástimi horami a dvanástimi riekami, v krajine Slovanov, bol jeden kraj, v ktorom bola najvyššia hora široko ďaleko. Bola tak vysoká, že vychádzajúce slnko už na ňu dlho svietilo, ale v doline pod ňou bola ešte stále tma a všetci spali. Večer naopak už ľudia išli spať a slnko ešte dlho svietilo na vrchol hory….
Kde bolo tam bolo, medzi dvanástimi horami a dvanástimi riekami, bola krajina, kde ľud ovládal silu slova. Každý kto v tejto krajine žil, slovami všetko tvoril. Rozprávali ako básnici a vyslovovali slová po slabikách. Volali ich Slovania.Práve teraz tam z jedného domčeka vychádza statný mládenec Dušan a hovorí:„Pre-kRÁsne RÁ-no Ja-ro-Sláv-ka, ako slá-viš ja-ro?“„Ja ho tvo-rým pl-ný kvet-tín, nech máš…