– Mami, prečo starneme?
– Pretože sú naše telá unavené.
– Prečo sú unavené?
– Možno preto, lebo sa nevieme mať radi.
– Ako sa dá dobre mať rád?
– Sama neviem, iba hádam.
– Myslím, že sa máš dobre.
– Myslíš?
– Áno. Robíš to dobre. No starká to nerobí dobre, pretože keď od nej dedko niečo žiada, ona si vždy povzdychne a pozrie sa na oblohu. Zdá sa, že je v láske unavená.
– Vieš, starká už miluje dedka veľmi dlho.
– Áno, ale aj ty ma ľúbiš už dlho. Už je to šesť rokov! A nikdy si nevzdychala, keď som ťa o niečo požiadala. Ani si si nevzdychla, keď som minule rozliala kakao a musela si urobiť nové.
– Pretože ťa veľmi milujem!
– Áno, viem. Ak to bude takto pokračovať, nikdy nezostarneš! A keď ja vyrastiem, vymeníme si to a ja ti budem robiť kakao a nikdy pri tom nebudem vzdychať. Takto ani jeden z nás nezostarne a budeme žiť večne.
– Veľmi dobre. Kakao mi však až tak nechutí, čo s tým urobíme?
– Tak dostaneš kávu. V tvojom obľúbenom bodkovanom hrnčeku.
– To bude dobré.
– Tak a dohodli sme sa.
ZDROJ: preložené od Réka Andrássy
18. apríla 2024
